drovou

Èn årtike di Wiccionaire.

Walon (Rifondou)[candjî]

Dobès rfondowes
drovou droviet

Etimolodjeye[candjî]

Do viebe « drovi », avou l’ cawete « -ou ».

Prononçaedje[candjî]

Pårticipe erirece[candjî]

singulî pluriyal
omrin drovou drovous
femrin drovowe drovowes

drovou omrin

  1. pårticipe erirece omrin do viebe</noinclude> « drovi ».
    • Cwand il ont drovou l’ ouxh, li moye di fayots a grôlé å mitan del måjhon. Anatole Marchal (fråze rifondowe).
    • Dj’ a drovou mi éndjole et m’ mete a tapurer. Lucien Somme (fråze rifondowe).
    • Ådvins, on s’ edoimreut come po rén, n’ esteut li ronron do feu d’ beyôle et l’ ragostante odeur des petêyès crompires. Djustumint Laleye k’ a drovou l’ cofe del plate-buze, vos les sint, vos les rtoûne, vos les candje di plaece… avou ses doets k’ s’ î etindèt. Lisa Chastelet (fråze rifondowe).

Parintaedje[candjî]

Ratournaedjes[candjî]

drovou

Addjectif[candjî]

singulî pluriyal
omrin drovou drovous
femrin padrî drovowe drovowes
femrin padvant drovowe drovowès

drovou omrin (come addjectif djondrece, metou padvant u padrî l’ no)

  1. ki leye passer.
    • Li djin esteut amiåve, mins on pô sbarêye di nos vey ariver. C’ est e rtournant on moncea d’ papîs k’ ele a rtrové li lete, nén drovowe, ki lyi anoncive noste arivêye. — Claire Paulet (fråze rifondowe).
    • Li mwaisse passe divant l’ finiesse drovowe. I salowe Fene d’ on grand côp d’ tchapea et dit d’ en air timide «Bondjoû, Mamjhele». Arthur Masson (fråze rifondowe).
    • Come d’ efet, il a rindou l’ åme, so l’ lét do dispinsaire, ès tiesse dju d’ sonk rtcheute en erî, ès drovowe boke erloyeye a s’ pwetrene pa on rsetchi filet d’ sonk. Firmin Callaert (fråze rifondowe).

Ratourneures[candjî]

Mots vijhéns[candjî]

Ortografeyes[candjî]

Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :

Ratournaedjes[candjî]

drovou