Èn årtike di Wiccionaire.
Loukîz eto : , pa, Pa.

Walon (Rifondou)[candjî]

Etimolodjeye 1[candjî]

Etroclaedje di : « pa » + « li » (divant èn omrin sustantif)

Prononçaedje[candjî]

Etroclé årtike[candjî]

singulî pluriyal
omrin / pa l' (divant voyale) pås / påzès / pa les
femrin pal / pa l' pås / påzès / pa les

omrin

  1. nén oblidjî etroclaedje di pa + li divant èn omrin no.
    1. divant on cmon no.
      • Dj’ erirans Ptit Bwès Poncin.
    2. divant on no d’ plaece ki cmince pa Li u El.
      • Dji rpasrans Tchestea, et-z eraler Bork.
Ortografeyes[candjî]
Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
Ratournaedjes[candjî]
mostrant on passaedje; Loukîz a : pa

Etimolodjeye 2[candjî]

Tayon-bodje latén « palus » (minme sinse).

Sustantif[candjî]

singulî pluriyal
pås

omrin

  1. gros efilé bwès k’ on plante e tere po fé des cloteures, po basti dins ene fagne, evnd.
    • Li noere bijhe ou l' solo, li rålêye ou l' hoûssea,
      S' etindèt pol dismour. On l' raplake, on l' dismantche ;
      E ses cwate pås di stipe, di leus pîs disk' ås hantches,
      Al mwinde pezêye, verdjèt come les djambes d' on gnognot
      Louis Lagauche, "L' inmant" (1947), p. 75 (fråze rifondowe).
  2. (vî mot) efilé bwès metou d’ astampé wice k' on-z î stitchive des codånés evike po les fé mori londjinmint.
Ratourneures[candjî]
  1. på d’ fier : haminte.
  2. on n’ a nén tos les pås k’ on hosse
  3. fote so pås so fotches
  4. mete so pås so fotches : adjinçner, enonder, askepyî, mete so pî.
Ortografeyes[candjî]
Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
Ratournaedjes[candjî]
gros efilé bwès planté e tere
efyî bwès k’ on-z î stitchive des codånés
mete so pås so fotches

Daenwès[candjî]

Divancete[candjî]

  1. so, dissu.
  2. padzeu.

Ratourneures[candjî]

  1. når det regner på præsten drypper det på provsten