ploumon

Èn årtike di Wiccionaire.

Walon (Rifondou)[candjî]

Etimolodjeye[candjî]

Bodje « ploum- » ‎(« plome ») avou l’ cawete « -on ».

Prononçaedje[candjî]

Sustantif[candjî]

singulî pluriyal
ploumon ploumons

ploumon omrin

  1. (ahesse di manaedje) grand saetch di bele toele, bôré d' plomes u d' linne, k' on mete so l' lét, ådzeu des covietes po-z aveur tchôd des pîs.
    • Tos les oujheas vnît, et dner ene ou deus plomes di leu bea ploumaedje po fé on ploumon al royinne Lucyin Mahin, Eviè Nonne (fråze rifondowe).

Sinonimeye[candjî]

decbete; Loukîz a : « decbete »

Ratournaedjes[candjî]

grand cossén rascovrant les pîs