siermon

Èn årtike di Wiccionaire.

Walon (Rifondou)[candjî]

Etimolodjeye[candjî]

Tayon-bodje latén « sermo » (cåzaedje, spitch) (avou on diftongaedje).

Prononçaedje[candjî]

Sustantif[candjî]

singulî pluriyal
siermon siermons

siermon omrin

  1. (e l’ eglijhe catolike) cåzaedje do curé azès djins å mitan del messe, sovint po lzî fé ene luçon; minme cåzaedje d' on priyesse d' ene ôte rilidjon.
    • L’ ôte djoû, nosse curé dvins s’ siermon Nos djha ki li rwè Salomon… (P.G. de Vivario).
    • Schoûtez pår li resse do siermon (vî tecse lidjwès di 1636 eplaidî di J. Haust).
    • On curé d' viyaedje a pretchî Bén lonmint a grand-messe; Les payizans n' ont fwait k' båyî Divant s' pirlodje francesse; I n' ont rén ritnou di s' siermon. C.N. Simonon, Powezeyes e patwès d’ Lidje (fråze rifondowe).
  2. rimostrance a onk, ene ki n’ si moenne nén comifåt.

Sinonimeye[candjî]

Ratournaedjes[candjî]

cåzaedje d' on curé a messe

Waitîz eto[candjî]

Lijhoz l’ årtike siermon so Wikipedia