Aller au contenu

âra

Èn årtike di Wiccionaire.

Etimolodjeye

[candjî]

Loukîz a : « årè ».

Prononçaedje

[candjî]
  • AFE : /aː.ˈʀa/

Codjowa

[candjî]

âra

  1. indicatif futurrece, prumire et troejhinme djins do singulî « awè ».
    • On âra dès rûjes pou coridjî 'l bombâdje dè 's pièche là. Motî d’ Nivele, a « bombâdje ».
    • Èyè l’ sot in quèstion âra du mau d’ vîr què d’aucuns li veûle-tè potète du bîn. Robert Dascotte, Les Cayés walons,  5 1969, p. 118 (Pou in nouvia monde).

Sipårdaedje do mot

[candjî]

w. do Coûtchant

Ortografeyes

[candjî]
Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
  • âra : O4 a « bombâdje »