prover

Èn årtike di Wiccionaire.

Walon (Rifondou)[candjî]

Etimolodjeye[candjî]

Tayon-bodje latén « probare » (minme sinse).

Viebe[candjî]

Djin et tins Codjowa
Cåzant Ind. pr. (dji, dj’) prouve
Atôtchî(s) Ind. pr. (vos, vs) provez
Cåzants Ind. pr. (nos, ns) provans
Rwaitants Ind. pr., nam. (i/il, ele/elle) prouvnut
Cåzant Ind. fut. (dji, dj’) prouvrè
Cåzant D.I.E. (dji, dj’) provéve
Cåzant Suddj. pr. (ki dji, dj’) prouve
pårt. erirece (dj’ a, vos av) prové

prover (viebe å coplemint)

  1. mostrer ene sacwè avou des fels astocas.
    • Ni t' è fwai nén! Djel prouvrè.
    • On lyi a prové totes ses calinreyes Motî Forir (fråze rifondowe).
    • Dji vs va prover a tertos ki, di tos les peupes del Gåle, li pus foirt po s' bate, c' est mi !Paul-Henri Thomsin, ratournant Astérix amon lès Bèljes, 2022, p. 10 (fråze rifondowe).

Parintaedje[candjî]

Ratourneures[candjî]

  1. kî prouve trop ni prouve rén

Ortografeyes[candjî]

Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
Ôtès ortografeyes (avou des sourdants nén rkinoxhous) :
  • prover :
Li mot n’ est nén dins : C8, R13

Ratournaedjes[candjî]

mostrer ene sacwè avou des fels astocas