ariver
Apparence
Etimolodjeye
[candjî]Bodje « rive », avou l’ betchete « a- » d’ aprepiaedje des viebes, avni al rive.
Prononçaedje
[candjî]- AFE :
- diferins prononçaedjes : /a.ʀɪ.ˈve/ /a.ʀɪ.ˈvɛ/ (minme prononçaedje cåzu pattavå)
- prononçaedje zero-cnoxheu : /a.ʀi.ˈve/
- Ricepeures : a·ri·ver
Viebe
[candjî]| Djin et tins | Codjowa |
|---|---|
| Cåzant Ind. pr. (dji, dj’) | arive |
| Atôtchî(s) Ind. pr. (vos, vs) | arivez |
| Cåzants Ind. pr. (nos, ns) | arivans |
| Rwaitants Ind. pr., nam. (i/il, ele/elle) | arivnut |
| Cåzant Ind. fut. (dji, dj’) | arivrè |
| Cåzant D.I.E. (dji, dj’) | arivéve |
| Cåzant Suddj. pr. (ki dji, dj’) | arive |
| pårt. erirece (dj’ a, vos av) | arivé |
| Ôtes codjowaedjes | sipepieus tåvlea |
ariver
- (v. sins coplemint) ridjonde li plaece k' on-z î dveut aler ou vni.
- Il a arivé tot crou d' tchôd.
- (v. å coplemint nén direk eployî avou li dvancete « a ») parvini a (fé çou k' on dveut).
- T' as arivé a l' dismonter, t' moteur ?
- Et, - c’ est bén l’ cas del dire - , i sont arivés a conter come li grand Colas xhaltêye. — Arthur Xhignesse, Boule-di-Gôme, 1912, p.3 (fråze rifondowe).
- (v. å coplemint nén direk eployî avou li dvancete « a ») obtini.
- Dji m' tuze kécfeye tot moirt, dji cwire, dji m' casse li tiesse,
Po trover on moyén d' ariver al ritchesse. — Édouard Remouchamps, Tåtî l’ Pèriquî, 1884, Ake I, Sinne I, v. 5-6 (fråze rifondowe).
- Dji m' tuze kécfeye tot moirt, dji cwire, dji m' casse li tiesse,
- (v. sins djin) si passer, po èn etrevén.
- Il arive k' on s' brouye, minme sins boere.
- (v. sins djin) (v. å coplemint nén direk eployî avou li dvancete « a ») (cåzu todi å passé) toumer dssus (tot djåzant d' ene astrapåde).
- Et vos k' e-st afaiteye d' aveur vos åjhes, vos vs è magnrîz les pougns, dj' è respond, s' on måleur parey vis arivéve. — Joseph Vrindts, Li diale di so l'fontaine, 1889, sinne I, p.3 (fråze rifondowe).
- Mins adon, k’ a t i arivé al robete ? — Paul-Henri Thomsin, ratourtnant Tchantchès, c'èst po rîre, 2023, p.44 (fråze rifondowe).
- (v. sins coplemint) (secsuwelté) avinde l' orgasse, po ene kimere, todi.
- Ir al nute, dj’ a moussî el tchambe di mes parints, et m’ mame, k’ aveut les pîs cåzumint å plafond, breyeut : « O ! mondju, dj’ arive, dj’ arive… » — André Mottet (fråze rifondowe).
Ratourneures
[candjî]- ariver a bon pôrt
- ariver å bal cwand les violoneus roistèt les vierletes
- ariver trop timpe u : timprou pa u : di boune eure : divant l' eure k' on dveut.
- ariver trop tård u : tårdou : après l' eure k' on dveut.
- î ariver
Parintaedje
[candjî]Sinonimeye
[candjî]ridjonde li plaece k' on-z î dveut vni
avni a l' orgasse
Dizotrins mots
[candjî]- (ridjonde li plaece k' on-z î dveut vni): abizer, adramter, aploûre, abroker, acori, avoler, adårer, aplonkî
Ortografeyes
[candjî]Ratournaedjes
[candjî]avni la k' on dveut
avni a l' orgasse po ene kimere
Loukîz a : djouwi