Aller au contenu

bénvnou

Èn årtike di Wiccionaire.

Prononçaedje

[candjî]

Sustantif

[candjî]
singulî pluriyal
omrin bénvnou bénvnous
femrin bénvnowe bénvnowes

bénvnou omrin

  1. onk k' est bén ascoyî.
    • Acoroz, vnoz a nosse gasse
      On-z î sievrè tchå et glaece,
      Inte les ptits veres et l' boune tasse
      Et vos seroz les bénvnous. Jean Dessard, D'ine cohe so l'aute, 1939, p.137, Nosse 55me djama (1931) (fråze rifondowe).
    • Wilicom ! Vos estoz li bénvnou sol waibe do rfondou walon Lucyin Mahin.
    • Vos stoz l' bénvnou cwand vos vloz, mins si vos stoz libe, vos ploz vni vénrdi ou semdi po midi.

Ortografeyes

[candjî]
Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :

Ratournaedjes

[candjî]
onk k' est bén rçût