cocmwår
Walon (Rifondou)[candjî]
Etimolodjeye[candjî]
S’ i gn åreut ene sakî ki sepreut cwè åd fwait di l’ etimolodjeye di « cocmwår », el pout stitchî vaici.
Prononçaedje[candjî]
- AFE :
- diferins prononçaedjes : /kɔk.ˈmwɔːʀ/ /kɔk.ˈmwaːʀ/ /kɔk.ˈmaːʀ/ /kɔt.ˈmwaːʀ/ (betchfessî å, halcrosse rîlêye) (minme prononçaedje cåzu pattavå)
- prononçaedje zero-cnoxheu : /kɔk.ˈmwɔːʀ/
- Ricepeures : coc·mwår
Sustantif[candjî]
singulî | pluriyal |
---|---|
cocmwår | cocmwårs |
cocmwår omrin
- (ahesse di manaedje) bidon d’ fier (u d’ keuve), ki sieve a mete boure di l’ aiwe.
- Metoz l’ cocmwår sol feu.
- Dji vôreu bén on cocmwår di bolante aiwe.
- Il ont parvinou a rployî l’ buze do novea cocmwår.
- Nu tchoûle nin, l' muzike èst prète,
Ca nos t' sûrans, fré Colârd,
Tot flahant so dès pêlètes,
Èt so dès trawés cok'mârs!
— Camille Gaspard. - Si vûdièt, s’ implihèt k’ on-z a del ponne dè sûre
Avou l’ pèzant cokmår. – Mins, pidjote a midjote,
Les pus fels sitoumak brognèt so l’ amagnî
— Henri Simon. - Dj'-a-st-ossi on vî cok'mâr
Èt on molin â café
mès moussemints sont-st-â lombârd
mins oûy dj'a pièrdou l' bilèt
— Baptiste Frankinet, Mi tèstamint Noer Boton l° 505, p. 25..
-
On cocmwår so ene gåznire.
-
On cocmwår electrike.
Ratourneures[candjî]
- Ci n’ est nén avou des desses k’ on fwait boure li cocmwår : li ci ki n’ paye nén, k’ epronte des çanses sins les rinde, n’ årè rade pus des cwårs assez, nén ddja po-z atchter do tcherbon et s’ fé a magnî.
- (nén piké des viers) Les cmeres, vos les ploz raclôre en on cocmwår, ele trouvront co l’ moyén di passer l’ cou pal buze : cwand ene feme a håsse di seke, gn a nou moyén di l’ espaitchî.
Mots vijhéns[candjî]
Ortografeyes[candjî]
Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
E rfondou walon :
Ratournaedjes[candjî]
cocmwår
- Francès : coquemar (fr), bouilloire (fr)