cocmwår

Èn årtike di Wiccionaire.

Walon (Rifondou)[candjî]

Etimolodjeye[candjî]

S’ i gn åreut ene sakî ki sepreut cwè åd fwait di l’ etimolodjeye di « cocmwår », el pout stitchî vaici.

Prononçaedje[candjî]

Sustantif[candjî]

singulî pluriyal
cocmwår cocmwårs

cocmwår omrin

  1. (ahesse di manaedje) bidon d’ fier (u d’ keuve), ki sieve a mete boure di l’ aiwe.
    • Metoz l’ cocmwår sol feu.
    • Dji vôreu bén on cocmwår di bolante aiwe.
    • Il ont parvinou a rployî l’ buze do novea cocmwår.
    • Nu tchoûle nin, l' muzike èst prète,
      Ca nos t' sûrans, fré Colârd,
      Tot flahant so dès pêlètes,
      Èt so dès trawés cok'mârs!
      Camille Gaspard.
    • Si vûdièt, s’ implihèt k’ on-z a del ponne dè sûre
      Avou l’ pèzant cokmår. – Mins, pidjote a midjote,
      Les pus fels sitoumak brognèt so l’ amagnî
      Henri Simon.
    • Dj'-a-st-ossi on vî cok'mâr
      Èt on molin â café
      mès moussemints sont-st-â lombârd
      mins oûy dj'a pièrdou l' bilèt
      — Baptiste Frankinet, Mi tèstamint Noer Boton l° 505, p. 25..

Ratourneures[candjî]

  1. Ci n’ est nén avou des desses k’ on fwait boure li cocmwår : li ci ki n’ paye nén, k’ epronte des çanses sins les rinde, n’ årè rade pus des cwårs assez, nén ddja po-z atchter do tcherbon et s’ fé a magnî.
  2. (nén piké des viers) Les cmeres, vos les ploz raclôre en on cocmwår, ele trouvront co l’ moyén di passer l’ cou pal buze : cwand ene feme a håsse di seke, gn a nou moyén di l’ espaitchî.

Mots vijhéns[candjî]

Ortografeyes[candjî]

Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :

Ratournaedjes[candjî]

cocmwår