Aller au contenu

coroné

Èn årtike di Wiccionaire.

Pårticipe erirece

[candjî]

coroné

  1. Do viebe « coroner »

Addjectif

[candjî]
singulî pluriyal
omrin coroné coronés
femrin padrî coronêye coronêyes
femrin padvant coronêye coronêyès

coroné omrin; (come addjectif djondrece, metou padvant u padrî l’ no)

  1. avou ene corone dissus.
    • Ele adschind del bele rotche come on påvion, mousseye d’ ene rôbe k’ avize on feu-d’-li, et l’ tiesse coronêye di botons-d’-ôr. Joseph Mignolet, « Li tchèsturlinne dèl Bèle Rotche, 1922, p.8 (fråze rifondowe).
  2. k' a stou fwait rwè ou royinne.
  3. k' a wangnî on concours.

Mots d’ aplacaedje

[candjî]

Ortografeyes

[candjî]
Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :

Ratournaedjes

[candjî]
avou ene corone dissus
k' a stou fwait rwè ou royinne
k' a wangnî on concours

Sustantif

[candjî]
singulî pluriyal
omrin coroné coronés
femrin coronêye coronêyes

coroné omrin

  1. wangnant d' on concours.
    • C' e-st on vî coroné d' Lovén. Motî Forir (fråze rifondowe).