di s’ vicant
Apparence
Etimolodjeye
[candjî]Shûte des mots : « di » + « s’ » + « vicant », lu-minme calcaedje do francès « de son vivant ».
Advierbire
[candjî]di s’ vicant
- sol coûsse di s' vicåreye, sol tins k' i vikéve co.
- Divant mes ouys, dji rvoe co s' doûs sorire ;
Come di s’ vicant, djel voe co s' recrester. — Jean Dessard, D'ine cohe so l'aute, 1939, p.102, Sovenance (1922) (fråze rifondowe).
- Divant mes ouys, dji rvoe co s' doûs sorire ;
Ôtes sicrijhas
[candjî]Sipårdaedje do mot
[candjî]Ratournaedjes
[candjî]sol coûsse di s' vicåreye, sol tins k' i vikéve co
Francès : de son vivant (fr)