divizer
Apparence
Etimolodjeye 1
[candjî]Tayon-bodje latén « dividere » (minme sinse)..
Prononçaedje
[candjî]- AFE :
- diferins prononçaedjes : /diː.vɪ.ˈze/ /dɪ.vɪ.ˈze/ /dɪ.vɪ.ˈzɛ/
- prononçaedje zero-cnoxheu : /di.vi.ˈze/
- Ricepeures : di·vi·zer
Viebe
[candjî]| Djin et tins | Codjowa |
|---|---|
| Cåzant Ind. pr. (dji, dj’) | divize |
| Atôtchî(s) Ind. pr. (vos, vs) | divizez |
| Cåzants Ind. pr. (nos, ns) | divizans |
| Rwaitants Ind. pr., nam. (i/il, ele/elle) | diviznut |
| Cåzant Ind. fut. (dji, dj’) | divizrè |
| Cåzant D.I.E. (dji, dj’) | divizéve |
| Cåzant Suddj. pr. (ki dji, dj’) | divize |
| pårt. erirece (dj’ a, vos av) | divizé |
| Ôtes codjowaedjes | sipepieus tåvlea |
divizer
- (viebe å coplemint) côper, schåyî, fé pluzieurs bokets d' ene sacwè.
- Li Beldjike est dvizêye e nouv provinces. — Motî Forir (fråze rifondowe).
- (viebe å coplemint) (matematikes) pårti on nombe divins sacwantès pårts ewales.
- Divizer on nombe pa èn ôte. — Motî Forir (fråze rifondowe).
Parintaedje
[candjî]Ortografeyes
[candjî]Ratournaedjes
[candjî]Schåyî e sacwants bokets
Etimolodjeye 2
[candjî]Eprontaedje do vî francès « deviser », lu-minme do walon « devidere ».
Prononçaedje
[candjî]- AFE :
- diferins prononçaedjes : /dɪ.vɪ.ˈze/ /dɪ.vɪ.ˈzɛ/ /dɛ.vɪ.ˈze/ /dy.vɪ.ˈze/
- prononçaedje zero-cnoxheu : /di.vi.ˈze/
- Ricepeures : di·vi·zer
Viebe
[candjî]| Djin et tins | Codjowa |
|---|---|
| Cåzant Ind. pr. (dji, dj’) | divize |
| Atôtchî(s) Ind. pr. (vos, vs) | divizez |
| Cåzants Ind. pr. (nos, ns) | divizans |
| Rwaitants Ind. pr., nam. (i/il, ele/elle) | diviznut |
| Cåzant Ind. fut. (dji, dj’) | divizrè |
| Cåzant D.I.E. (dji, dj’) | divizéve |
| Cåzant Suddj. pr. (ki dji, dj’) | divize |
| pårt. erirece (dj’ a, vos av) | divizé |
| Ôtes codjowaedjes | sipepieus tåvlea |
divizer
- cåzer.
- L’ estchantaedje ki vs hosse pal djoû d' ouy,
Dinant tant d’ langueur a vos ouys,
Tant k’ vosse bresse sol minne vént pezer
Cwand, djoncoete, vos m’ schoûtez dvizer ? — Martin Lejeune, Bultén del Societé d' Lidje, "Zûvion d’amoûr", tome 43, p. 143 (fråze rifondowe).
- on lingaedje.
- Gn aveut la toplin des ovrîs ki dvizént walon. — Lucyin Mahin, Ratacaedje, Li Rantoele, lº 88, 2019.
- C’èst dès tièsses di cabu, sovint dès couyoneûs,
Mins di Lîdje à Tournaî, di Auve jusqu’à Arlon,
S’ i d’visenut ôtrumint, i n’ sont jamaîs pèneûs
Do causè ârdimint leû bia linguadje walon — Jean-Paul Daussain, Amon nos-ôtes lès walons. - Po s’ diner des airs di nôblesse,
I dvizèt l’ francès, les båbôs ! — Joseph Vrindts, ”Vîx Lîge” (1901), p.49, “Ji vous, ji n’pous” (fråze rifondowe).
- L’ estchantaedje ki vs hosse pal djoû d' ouy,
- (v. å coplemint nén direk eployî avou li dvancete « di ») so ene sacwè.
- Todi-måy tes efants pôront roter l' tiesse hôte
Et dvizer d' leu patreye divant totes les nåcions. — Jean Dessard, D'ine cohe so l'aute, 1939, p.85, Nosse tère (1928) (fråze rifondowe).
- Todi-måy tes efants pôront roter l' tiesse hôte
- (viebe å prono)
- Vos vs divizez come on sot. — Motî Forir (fråze rifondowe).
- Deus omes ki s' divizèt eshonne. — Motî Forir (fråze rifondowe).
- Li pårén, l’ mårene et l’ saedje-dame
Rotèt tot s’ divizant foirt hôt ; — Joseph Vrindts, ”Vîx Lîge” (1901), p.50, “Li Pèqu’teu” (fråze rifondowe).
Parintaedje
[candjî]Ortografeyes
[candjî]Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :