epoke
Apparence
Etimolodjeye
[candjî]Bodje vî grek « ἐποχή » (minme sinse), pal voye do francès « époque ».
Prononçaedje
[candjî]- AFE :
- diferins prononçaedjes : /ɛ.ˈpɔk/ (minme prononçaedje cåzu pattavå)
- (pa rfrancijhaedje) /e.ˈpɔk/
- prononçaedje zero-cnoxheu : /ɛ.ˈpɔk/
- diferins prononçaedjes : /ɛ.ˈpɔk/ (minme prononçaedje cåzu pattavå)
- Ricepeures : e·poke
Sustantif
[candjî]| singulî | pluriyal |
|---|---|
| epoke | epokes |
epoke femrin
- (cronolodjeye) (pa rfrancijhaedje) long moumint di puzieurès anêyes, siekes.
- Nos contans les anêyes di l' epoke ki l' Bon Diu a vnou å monde. — Motî Haust (fråze rifondowe).
- L' istwere parole del cloke
Sins poleur dire l' epoke
K' ele a cmincî a souner. — C.N. Simonon, Powezeyes e patwès d’ Lidje, (1845) (fråze rifondowe). - Come tolmonde, a ciste epoke la, li saveut bén, on cåzéve foirt al shijhe et co ôtrumint des bandiys ki terorizént l’ payis. — Gaston Lucy (fråze rifondowe).
Mots vijhéns
[candjî]Mots vijhéns
[candjî]Ortografeyes
[candjî]E rfondou walon :