Aller au contenu

fouwåd

Èn årtike di Wiccionaire.

Etimolodjeye

[candjî]

Bodje « feu » avou l’ cawete « -åd » (avou candjmint d' voyale).

Prononçaedje

[candjî]

Sustantif

[candjî]
singulî pluriyal
fouwåd fouwåds

fouwåd omrin

  1. feu k' on-z aloume divant l' ouxh.
  2. (foclore) feu k' on fwait po-z ascoyî dadroet ene sakî.
    • On fjha des fouwåds po rçure li novea borguimwaisse. Motî Forir (fråze rifondowe).
  3. (mot d’ foistî) feu ki broûles les bwès.
    • Vola çou k' dji sondjive po cwand dj' sereu låvå !
      Mins m' sondje n' esteut k' on sondje ! On djoû tot revoléve,
      Tot, tot, tot revoléve so les blames d' on fouwåd. Louis Lagauche, L'aimant, Li ponne dè gård di bwès, p. 148 (fråze rifondowe).

Ratourneures

[candjî]
  1. grand fouwåd : grand feu do cwarmea.

Sinonimeye

[candjî]

Parintaedje

[candjî]

Ortografeyes

[candjî]
Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :

Ratournaedjes

[candjî]
fouwåd
fouwåd
feu ki broûles les bwès