fouyté
Apparence
Addjectif
[candjî]| singulî | pluriyal | |
|---|---|---|
| omrin | fouyté | fouytés |
| femrin padrî | fouytêye | fouytêyes |
| femrin padvant | fouytêye | fouytêyès |
fouyté omrin
1. foyou (k' a bråmint des foyes, tot cåzant d' èn åbe). F. feuillu.
2. k' a houzé, et ki leye li crosse, tot djåzant d' on pwin. Loukîz a: carnassire, malete.