grossirté
Apparence
Etimolodjeye
[candjî]Bodje « grossir », avou l’ cawete « -té ».
Prononçaedje
[candjî]- AFE :
- diferins prononçaedjes : /ɡʀɔ.siːʀ.ˈte/
- prononçaedje zero-cnoxheu : /ɡʀɔ.siːʀ.ˈte/
- Ricepeures : gro·ssir·té
Sustantif
[candjî]| singulî | pluriyal |
|---|---|
| grossirté | grossirtés |
grossirté femrin
- estance d' esse grossir.
- I s' fwait haire po s' grossirté. — Motî Forir (fråze rifondowe).
- grossir fijhaedje.
- Dire des grossirtés. — Motî Haust (fråze rifondowe).
- Ca l' powezeye, efén, aléve ristchåfer ses vîs mots ki n' savént k' fé rire a foice di , et nos dner l' cåkêye d' ouves ki fjhèt l' ritchesse di nosse literateure. — Joseph Mignolet, "Li walon å payîs di Lîdje" (1938), p.34 (fråze rifondowe).
Parintaedje
[candjî]- grossir
- grossirmint
Loukîz a : « gros »
Mots vijhéns
[candjî]Ortografeyes
[candjî]Ratournaedjes
[candjî]estance d' esse grossir
Francès : grossièreté (fr), vulgarité (fr)
grossir fijhaedje
Francès : grossièreté (fr)