havroûle
Apparence
Etimolodjeye
[candjî]Do viebe « haver », bodje tîxhon * « hav », adon racuzinåve avou l' norvedjin « haav ».
Prononçaedje
[candjî]- AFE :
- diferins prononçaedjes : /hav.ˈʀuːl/ /av.ˈʀuːl/ Prononçaedje a radjouter /av.ˈʀul/
- (pa rfrancijhaedje) /av.ˈʁul/
- prononçaedje zero-cnoxheu : /hav.ˈʀuːl/
- Ricepeures : hav·roûle
Sustantif
[candjî]| singulî | pluriyal |
|---|---|
| havroûle | havroûles |
havroûle femrin
- (mot d’ pexheu) filet adjinçné di deus bastons croejhlés et ataetchîs al dilongue d' ene longue vedje.
- Pexhî al havroûle so Mouze — Motî Haust (fråze rifondowe).
- Veyoz vs la, divant vos, ebén, estént pindous å meur, avou des gros stoks, des tåvleas avou des bokets d' havroûle åddivant po n' nén vey sonner les pôves goreas ki siervént d' amuzmint ås efants. — Toussaint Brahy, Toussaint Brahy, œuvres wallonnes posthumes, Ine Copenne so Beaufils, 1887, p.41 (fråze rifondowe).
- Wice sont ele nos viyès havroûles
Et mes pôvriteuzès lignoûles
Adjinçnêyes d' ataetches et d' blanc fi? — Louis Lagauche, L'aimant, Li tchanson del Mouze, (1947), p. 101 (fråze rifondowe).
Ratourneures
[candjî]- côp d’ havroûle