morålité
Apparence
Etimolodjeye
[candjî]Bodje « moråle », avou l’ cawete « -té », lu-minme eprontaedje do francès « moralité ».
Prononçaedje
[candjî]- AFE :
- diferins prononçaedjes : /mɔ.ʀɔː.li.ˈte/ /mɔ.ʀaː.li.ˈte/ /mɔ.ʀɔːl.ˈte/ (betchfessî å)
- (pa rfrancijhaedje) /mɔ.ʁa.li.ˈte/
- prononçaedje zero-cnoxheu : /mɔ.ʀɔː.li.ˈte/
- Ricepeures : mo·rå·li·té
Sustantif
[candjî]| singulî | pluriyal |
|---|---|
| morålité | morålités |
morålité femrin
- (belès-letes) concluzion moråle d' ene fåve, d' on fijhaedje.
- Morålité d' l' afwaire, dj' a pierdou m' tins et mes sôs. — D.T.W.
- (mot d’ rilidjon) kidujhance moråle.
- I n' a pont d' morålité. — Motî Forir (fråze rifondowe).
- I n' a pont d' morålité. — D.T.W.
- (mot d’ teyåte), (Istwere) rimeas dramatikes ki rprezintént on fijhaedje morå avou des personaedjes imådjreces.
- Et portant, i nos dmeure rén ou bén pô d' tchoi d' leus ouves : ene morålité k' on djouwa l' an 1623 e-n on covint d' feumes del veye. C' est pô. — Joseph Mignolet, "Li walon å payîs di Lîdje" (1938), p.29 (fråze rifondowe).