racavayî
Apparence
Etimolodjeye
[candjî]Do viebe « cavayî », avou l’ betchete « ra- » des viebes, avou l’ cawete di codjowaedje « -î » des viebes.
Prononçaedje
[candjî]- AFE :
- diferins prononçaedjes : /ʀa.ka.va.ˈjiː/ (minme prononçaedje cåzu pattavå)
- prononçaedje zero-cnoxheu : /ʀa.ka.va.ˈjiː/
- Ricepeures : ra·ca·va·yî
Viebe
[candjî]| Djin et tins | Codjowa |
|---|---|
| Cåzant Ind. pr. (dji, dj’) | racavaye |
| Atôtchî(s) Ind. pr. (vos, vs) | racavayîz |
| Cåzants Ind. pr. (nos, ns) | racavayans |
| Rwaitants Ind. pr., nam. (i/il, ele/elle) | racavaynut |
| Cåzant Ind. fut. (dji, dj’) | racavayrè |
| Cåzant D.I.E. (dji, dj’) | racavayive |
| Cåzant Suddj. pr. (ki dji, dj’) | racavaye |
| pårt. erirece (dj’ a, vos av) | racavayî |
| Ôtes codjowaedjes | come waitî |
racavayî
- (viebe å prono) (mot d’ acleveu di tchvås) si rdressî so si tchvå adon k' on-z aveut toumé djus.
- Djan, ki shuvéve di près, veya ...
Ki s' dame, sol côp, s' racavaya,
Et tote fire, li xhiltante mamjhele
Dit, ossu vite rasshiowe so s' sele,
Après s' aveur bén recresté :
-Avoz vs veyou mi adjilité ? — Joseph Kinable, Les crostillons, 1889, L' agilité del baronne, p.15 (fråze rifondowe).
- Djan, ki shuvéve di près, veya ...
Parintaedje
[candjî]Sipårdaedje do mot
[candjî]Ortografeyes
[candjî]Ratournaedjes
[candjî]racavayî
Francès : se redresser sur son cheval après une chute