Aller au contenu

rayîye

Èn årtike di Wiccionaire.

Etimolodjeye

[candjî]

Loukîz a : « rayêye » (çou ki dene on mot avou l’ cawete « -îye »).

Prononçaedje

[candjî]
  • AFE : /ʀa.ˈjiːj/

Sustantif

[candjî]

rayîye femrin

  1. rayêye.
    • Lèyon n’ lès wèt nén. I n’ wèt nén nèrén ène rayîye di solia ki djoûwe avou l' fleûr du pavmint. I n' wèt pus: il è-st aveûle. Louis Lecomte, Ramâdje.
    • Èl soya cût l’ vilâdje, Zénon ; ène rayîye va rintrér dins vo maujone… Félicien Barry, El Bourdon, Lèyon Cranasse, 1949,  1, p. 18.

Sipårdaedje do mot

[candjî]

w. do Coûtchant

Ortografeyes

[candjî]
Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :