Aller au contenu

roylé

Èn årtike di Wiccionaire.

Pårticipe erirece

[candjî]

roylé

  1. Do viebe « royler »
    Ene fråze d’ egzimpe est co a radjouter.

Addjectif

[candjî]
singulî pluriyal
omrin roylé roylés
femrin padrî roylêye roylêyes
femrin padvant roylêye roylêyès

roylé omrin; (come addjectif djondrece, metou padvant u padrî l’ no)

  1. avou des royes.
    • On roylé måye. Motî Forir (fråze rifondowe).
    • On tchet roylé. Motî Haust (fråze rifondowe).
    • Ene roylêye sitofe. Motî Haust (fråze rifondowe).
    • On roylé noret. Motî Haust (fråze rifondowe).
    • Tchaeke ascoxheye fwait ene sitårêye
      Di ç' hôt four la, k' on voet si bea ;
      Et come on-z ovréve å coirdea
      Li plake est dedja tote roylêye. Jean Dessard, D'ine cohe so l'aute, 1939, p.26, È fènå meû (1931) (fråze rifondowe).

Parintaedje

[candjî]

Mots d’ aplacaedje

[candjî]

Sinonimeye

[candjî]

Mots vijhéns

[candjî]

Sipårdaedje do mot

[candjî]

w. do Levant

Ortografeyes

[candjî]
Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :

Ratournaedjes

[candjî]
avou des royes