Aller au contenu

s’ kihiner

Èn årtike di Wiccionaire.

Loukîz a : «kihiner»

Modele:-spodiv-SIKIH

Etimolodjeye

[candjî]

Aplacaedje prono « s’ » + viebe «kihiner»

Viebe

[candjî]

s’ kihiner (viebe å prono muroetrece)

  1. si taper d' on costé pu d' l' ôte.
    • I s' kihene come on fricasseu d' feves Motî Forir (fråze rifondowe).
    • Ji m’ difinda di mè pî é d’ mè min com on pti foûléî, to m’ kihinan com on jônn dial divin on sèiai d’ bèneûtt-aiw. Henri Forir, Notul so lè bazè skol dè vî tin, 1862.
    • Bén, djel croe bén ki dj’ l’ a veyou. I s’ a assez khiné po çoula ! Henri Simon, « Sètche, i bètche » 1889, (eplaidaedje da Jean Haust e 1936), p.37 (fråze rifondowe).
    • Adon, les flots ki s’ kihinèt
      Ont l’ air d’ aveur håsse d’ esse evoye. Joseph Vrindts, ”Vîx Lîge” (1901), p.11-12, “Li Bonne Chance fait tot” (fråze rifondowe).
    • Ci n' est nén vraiy, breya På, tot s' kihinant so s' tcheyire Jean Bosly, L’Afêre d’ås Houlpês, p. 122 (fråze rifondowe).
  2. si finde, tot djåzant do bwès.

Sinonimeye

[candjî]
si hiner di tos les costés

{{Boesse|c=2|tite=fé des grands djesses|

si finde, pol bwès

Ratournaedjes

[candjî]
si hiner d' on costé pu d' l' ôte Loukîz a : si ctråyner
si finde, pol bwès Loukîz a : bîler