Aller au contenu

stoumaké

Èn årtike di Wiccionaire.
Alofômes di s(i)- / (e)s-
Cogne prumrece
(dirî voyale)
Dispotchaedje
(dirî cossoune)
Divanceye voyale
(dirî cossoune)
stoumaké sitoumaké estoumaké

Prononçaedje

[candjî]

Pårticipe erirece

[candjî]
singulî pluriyal
omrin stoumaké stoumakés
femrin stoumakêye stoumakêyes

stoumaké omrin

  1. pårticipe erirece omrin do viebe del prumire troke: «stoumaker»

Addjectif

[candjî]
singulî pluriyal
omrin stoumaké stoumakés
femrin padrî stoumakêye stoumakêyes
femrin padvant stoumakêye stoumakêyès

stoumaké omrin (come addjectif djondrece, metou padvant u padrî l’ no)

  1. foirt sorpris.
    • TÅTÎ (a Matrognård). Diåle mi speye !
      C' est nozôtes k' a l' accion limero cint dijh meyes !
      MATROGNÅRD (estoumaké). - Vozôtes ? Édouard Remouchamps, Tåtî l’ Pèriquî, 1884, Ake I, Sinne XI, v. 220-221 (fråze rifondowe).

Parintaedje

[candjî]

Sinonimeye

[candjî]

Notule d’ uzaedje

[candjî]

Divins bråmint des plaece foû do coûtchant walon, on n' rescontere ki l' cogne nén spotcheye « estoumaké » dizo l' assaetchance do francès « estomaqué ».

Ortografeyes

[candjî]

Ratournaedjes

[candjî]
foirt sorpris