tchåfaedje
Apparence
Etimolodjeye
[candjî]Do viebe « tchåfer » avou l’ cawete « -aedje ».
Prononçaedje
[candjî]- AFE :
- diferins prononçaedjes : /t͡ʃɔː.ˈfɛt͡ʃ/ /t͡ʃɔ.ˈfat͡ʃ/ /t͡ʃɔ.ˈfaːt͡ʃ/
- prononçaedje zero-cnoxheu : /t͡ʃɔː.ˈfɛt͡ʃ/
- Ricepeures : tchå·faedje
Sustantif
[candjî]| singulî | pluriyal |
|---|---|
| tchåfaedje | tchåfaedjes |
tchåfaedje omrin
- no d’ fijhaedje et no di çou k’ est fwait (accion et si adierça) do viebe « tchåfer ».
- sistinme eployî po s’ tchåfer.
- Tchåfaedje å mazoute.
- Après aveur rintré l’ tchåfaedje,
Rewalpé ses afwaires e s’ bot,
Ene botresse rovia ses shabots,
La k’ ele aveut stî fé l’ ovraedje. — Joseph Vrindts, ”Vîx Lîge” (1901), p.123, “Les Shabots dè l’Bottresse” (fråze rifondowe).
- li combustibe po s’ tchåfer.
- fé s' porvuzion di tchåfaedje
- Do broûlî tot avå l' vizaedje,
On sårot dåboré di dvant,
Des mwins pé k' on martchand d' tchåfaedje,
Et ene marone plakêye a l' avnant ! — Jean Dessard, D'ine cohe so l'aute, 1939, p.142, Mon’dêye (1926) (fråze rifondowe).
Ortografeyes
[candjî]Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
- tchåfèdje : E1
- tchaufadje : C9
- tchaufâdje : C8, O4
E rfondou walon :