trovaye
Apparence
Etimolodjeye
[candjî]Eprontaedje do francès « trouvaille » (minme sinse).
Prononçaedje
[candjî]- AFE :
- diferins prononçaedjes : /tʀɔ.ˈvaj/
- (pa rfrancijhaedje) /tʀu.ˈvaːj/
- prononçaedje zero-cnoxheu : /tʀɔ.ˈvaj/
- diferins prononçaedjes : /tʀɔ.ˈvaj/
- Ricepeures : tro·vaye
Sustantif
[candjî]| singulî | pluriyal |
|---|---|
| trovaye | trovayes |
trovaye femrin
- ahessûle sacwè trovêye d' astcheyance.
- Fé ene trovaye et l' rimete å buro d' police. — Motî Forir (fråze rifondowe).
- T' as fwait ene cråne trovaye la. — Motî d’ Vervî (fråze rifondowe).
- Oneur ås tiesses di hoye, moriånes del Walonreye,
C' e-st a vos peres k' on l' doet,
Li trovaye del noere pire et l' tere ki fwait do feu ! — Jean Dessard, D'ine cohe so l'aute, 1939, p.75, Dizos lès molètes (1935) (fråze rifondowe).
Ortografeyes
[candjî]Ratournaedjes
[candjî]ahessûle sacwè trovêye d' astcheyance
Francès : trouvaille (fr)
Rûsse : находка (ru) = nakhodka