Aller au contenu

vica

Èn årtike di Wiccionaire.

Etimolodjeye

[candjî]

Do viebe « viker », avou l’ cawete « -aedje ».

Prononçaedje

[candjî]

Sustantif

[candjî]
singulî pluriyal
vica vicas

vica omrin

  1. moyén po viker.
  2. vicaedje, vicåreye.
    • Alans, hay, fjhoz ene foice so vos-minme ;
      Condånez ç' fameus pwezon la,
      Vos complairoz ene bråve feme ki vs inme
      Et vs voeroz candjî nosse vica. Jean Dessard, D'ine cohe so l'aute, 1939, p.146, Di stoc èt d’ tèye ! Sinne dialoguêye anti-alcoolique (1927) (fråze rifondowe).

Parintaedje

[candjî]
  • Loukîz a : « viker »

Sipårdaedje do mot

[candjî]

w. do Levant

Ortografeyes

[candjî]
Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
Li mot n’ est nén dins : E203

Ratournaedjes

[candjî]
moyén po viker
  • Francès : moyen de vivre
fijhaedje di houmer bråmint del gote

Codjowas

[candjî]

vica

  1. indicatif prezintrece, prumire et troejhinme djins do singulî, do viebe « viker ».
  2. suddjonctif prezintrece, prumire et troejhinme djins do singulî, do viebe « viker ».
  3. kimandeu prezintrece, deujhinme djin do singulî, fôme camaerådrece, do viebe « viker ».
    • Et, so l' plaece k' i crexha, k' i vica, k' i mora,
      Si dressa, come ene tour, èn adjeyant moncea
      D' horons, d' plantches et d' waxhlins, k' les martchands s' dispitît…
      Henri Simon, "Li rvindje di l' åbe" (fråze rifondowe).

Ratournaedjes

[candjî]
viebe «viker» å passé simpe