s’ adjeni

Èn årtike di Wiccionaire.

Walon (Rifondou)[candjî]

Etimolodjeye[candjî]

Aplacaedje prono « s’ » + viebe « adjeni ».

Viebe[candjî]

s’ adjeni (viebe å prono) (si codjowe avou adjeni)

  1. s’ adjnoyî.
    • Seur k' e cisse måjhone la, li bouneur a pris djîsse,
      Ca l' renant djwif ki s' sint ene miyete ragayårdi
      S' adjenixh e corote et preye mî k' a l' eglijhe
      Come s' i vneut d' intdrovi, l' ouxh d' ôr do paradisJoseph Mignolet, "Fleûrs d’osté" (1931), "Creyoz-m', ô rôbaleu" (fråze rifondowe).

Ratournaedjes[candjî]

Loukîz a : s’ adjnoyî