s’ adjeni
Walon (Rifondou)[candjî]
Etimolodjeye[candjî]
Aplacaedje prono « s’ » + viebe « adjeni ».
Viebe[candjî]
s’ adjeni (viebe å prono) (si codjowe avou adjeni)
- s’ adjnoyî.
- Seur k' e cisse måjhone la, li bouneur a pris djîsse,
Ca l' renant djwif ki s' sint ene miyete ragayårdi
S' adjenixh e corote et preye mî k' a l' eglijhe
Come s' i vneut d' intdrovi, l' ouxh d' ôr do paradis— Joseph Mignolet, "Fleûrs d’osté" (1931), "Creyoz-m', ô rôbaleu" (fråze rifondowe).
- Seur k' e cisse måjhone la, li bouneur a pris djîsse,
Ratournaedjes[candjî]
Loukîz a : s’ adjnoyî