parkigne

Èn årtike di Wiccionaire.

Walon (Rifondou)[candjî]

Etimolodjeye[candjî]

Calcaedje di l’ inglès « parking » (minme sinse) çou ki dene on mot avou l’ cawete « -igne ».

Prononçaedje[candjî]

Sustantif[candjî]

singulî pluriyal
parkigne parkignes

parkigne omrin

  1. (mot des otos) plaece esprès po gårer les otos.
    • On lyi a prins s’ velo å parkigne do sårma.
    • On spès brouliârd s' a v'nu stinde pa t't'-avau l' pârkin'. Chantal Denis, Quî ç' qu'a touwé J.F.K.?.

Ratournaedjes[candjî]

plaece esprès po gårer les otos