Categoreye:Mots do grand Payis d' Lidje
Lijhoz l’ årtike Walon do Levant so Wikipedia.
Dizo-categoreyes
Dins cisse categoreye, gn a 6 dizo-categoreyes, inte di zeles les 6 cial pa-dzo.
Årtikes el categoreye «Mots do grand Payis d' Lidje»
Dins cisse categoreye cial, gn a 963 pådjes, inte di zeles les 200 cial padzo.
(page précédente) (page suivante)A
- a cabasse
- a flaxhe
- a må
- a må di
- a må pô
- a må pô d’ tins
- a nole eure
- a ridoxhe
- a tot côp bon
- abat-son
- abatrece
- aberweter
- abeyisté
- abouyter
- abranle
- acdiner
- acdure
- aclever
- acmoisse
- aconcoister
- acoyî
- acsure
- acweri
- adjete
- adjeter
- adjeyant
- adjinçné
- adschinde
- aduzer
- afaitixhaedje
- afaxhant
- afondri
- agridjî
- ahiner
- ahåyî
- Aili
- airtchî
- aiwlinne
- al dilongue di
- al djote
- al kitaeye
- al leccion
- al nute
- al vude
- aler foû guides
- alnute
- alonti
- amagnî
- ameur
- amåhonti
- antchous
- anwijhea
- arincrin
- ariåsse
- arnicotea
- aspiter
- aspoya d’ finiesse
- assuré
- assådaedje
- asteme
- asticote
- aswadji
- atnance
- austiyî
- avala
- aveur del dibite
- aveur ene balowe e cervea
- aveur li tiesse avå les cwåres
- aveur mezåjhe
- avå tot
- aweure
- awè bén sudjet di
- awè dai
- awè ptchî
- awè tchatch
- awè, edon, k' ça fwait do bén, do poleur djåzer so s' vijhén
- axhlete
B
- bablou
- badasse
- badjawe
- baguer foû
- bairixhe
- baligander
- balowe
- balwer
- barada
- baragwin
- bea el banse, laid al danse
- Beaté
- berlôzer
- beyôle
- bezaece
- binamé
- binzine
- biscoirnaedje
- bisteu
- bizåjhe
- blawete
- blincant
- bodje
- boloe
- bon ki
- borguimwaisse
- bot
- botkene
- boubiesse
- boubiet
- boude
- boulzouk
- bouteu-foû
- boûkete
- bragård
- branscataedje
- branscater
- branscateu
- brantchou
- bridler
- brijhåd
- brisher
- brognî
- brouweur
- bruzi
- buker
- bum
- båkene
- bôdård
C
- c' est come do poujhî di l' aiwe divins ene banse
- c' est si bon, edon, do sondjî, våt mî çoula ki d' araedjî
- cada
- cadjolé
- caegnaesse
- caetche
- caime
- calfurtî
- calinreye
- calmoussaedje
- camatche
- campinair
- candôzer
- canote
- carapdimint
- carape
- carapmint
- carimadjoye
- cariot
- cate
- catorade
- cbate
- chamår
- chamårdaedje
- ci n' est nén pask' on-z a ene grosse tiesse k' i fåt prinde si vijhén po ene biesse
- cial
- cial djondant
- ciete
- cint-meyes
- cisse
- cisse-lale
- cist
- cladjot
- cladjotreye
- clair come do broûlî
- clawson
- clawsonî
- cloke
- clokî
- cloutche
- cmere
- co traze feyes
- cocogne
- cocsant
- cocåd
- coeyisté
- coirnete
- coirvece
- coloûte d’ infier
- come hasse et roy
- come on tchén e mitan d’ on djeu d’ beyes
- comprindmint
- consire
- coreu d’ bwès
- cotjhea
- cotrea
- covra
- cowe
- cradjolé
- creyou
- croufieu
- croufieus
- crustin
- cråwer
- curaedje
- cwand on s' vout fé gleter l' minton, våt mî tourniker e tchôdron
- cwand çki