adjinçner

Èn årtike di Wiccionaire.

Walon (Rifondou)[candjî]

Etimolodjeye[candjî]

Tayon-bodje latén « genitus » (skepyî), l’ betchete « a- » (ki fwait fé l’ accion) avou l’ dobe cawete « -ner » des viebes.

Prononçaedje[candjî]

Viebe[candjî]

Djin et tins Codjowa
Cåzant Ind. pr. (dji, dj’) adjinçnêye
Atôtchî(s) Ind. pr. (vos, vs) adjinçnez
Cåzants Ind. pr. (nos, ns) adjinçnans
Rwaitants Ind. pr., nam. (i/il, ele/elle) adjinçnêynut
Cåzant Ind. fut. (dji, dj’) adjinçnêyrè
Cåzant D.I.E. (dji, dj’) adjinçnéve
Cåzant Suddj. pr. (ki dji, dj’) adjinçnêye
pårt. erirece (dj’ a, vos av) adjinçné
Ôtes codjowaedjes come tchicter

adjinçner (viebe å coplemint)

  1. mete po k' ça våye.
    • Èn ovraedje k' est må adjinçné n' ténrè nén D.T.W.
    • C' est ene afwaire k' a stî må adjinçnêye.
    • I n' a nén s' parey po-z adjinçner ene fiesse D.T.W.
  2. monter boket après boket, basti
    • Loukîz Noyé, in' ome djusse, il a st ovré po adjincener si-åtche Jean Bosly, ratournant L' imitåcion d' Djezus-Cri.
    • D’on côp d’ pôce, Dièw aveût adjins’né èt adièrci tot : l’air, l’êwe èt l’ tére, lès djins èt lès bièsses, li solo, Ii steûlî èt l’ bêté, èt lès feumes Arthur Xhignesse.

(viebe å prono)

  1. s' arindjî, si mete (d' ene boune ou d' ene mwaijhe façon)
    • Çoula n' s' adjinçnêye nén bén.
  2. si moussî, fé s' twelete (d' ene boune ou d' ene mwaijhe façon)
    • I n' a nou toûr po s' adjinçner.

Parintaedje[candjî]

Sinonimeye[candjî]


Ortografeyes[candjî]

Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :

Ratournaedjes[candjî]

mete po k' ça våye
monter, texhe, basti ene sacwè