couve

Èn årtike di Wiccionaire.
Loukîz eto : coûve.

Walon (Rifondou)[candjî]

Etimolodjeye 1[candjî]

Bodje « cupa » adon parint avou « cope » (po boere).

Prononçaedje[candjî]

Sustantif[candjî]

singulî pluriyal
couve couves

couve femrin

  1. grand rond batch di metå.
    • Fåt ratinde k' el couve soeye plinne.
Parintaedje[candjî]
Ratournaedjes[candjî]
grand rond batch di metå

Etimolodjeye 2[candjî]

Do viebe « covri », adon racuzinåve avou l' francès « couvre ».

Prononçaedje[candjî]

Codjowa[candjî]

couve

  1. indicatif prezintrece, troejhinme djin do singulî, do viebe « covri »
    • Li rcete ni couve nén les costindjes.
  2. suddjonctif prezintrece, troejhinme djin do singulî, do viebe « covri »
    • I fåt k' ça couve les dispinses.
  3. kimandeu prezintrece, deujhinme djin do singulî, fôme camaerådrece, do viebe « covri »
    • Couve bén l' gamene, k' ele n' åye nén froed.

Walon (sistinme Feller)[candjî]

Prononçaedje[candjî]

Codjowa[candjî]

couve

  1. indicatif prezintrece, troejhinme djin do singulî, do viebe « couver » (cover; ele cove).
    • Nosse bèle grosse roudje pouye couve inte la late èt lu tchviron.

Sipårdaedje do mot[candjî]

w. do Coûtchant, Basse Årdene

Ortografeyes[candjî]

  • kouf : scrijhaedje fonetike
  • coufe : scrijhaedje espontané
Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :

Francès[candjî]

Prononçaedje[candjî]

  • AFE : /kuːv/ /ˈkuː.vᵊ/

Codjowa[candjî]

couve

  1. indicatif prezintrece, prumire et troejhinme djins do singulî, do viebe « couver »; (ele) cove.
    • Cette poule ne bouge pas, parce qu'elle couve.
      • Cisse poye la ni bodje nén, pask' elle est ki cove.