croufier
Èn årtike di Wiktionary.
Ådvins |
[candjî]
Walon
[candjî] Etimolodjeye et tcherpetaedje
Aplacaedje tîxhon addjectif + no addjectif (crou + fier); fier ki doet co esse ricût.
[candjî] Prononçaedje
- Prononçaedjes : /kʀufjeːʀ/ /kʀufjɛːʀ/ /kryfjeːʀ/ /kryfjɛːʀ/ /kryfjɛʀ/ /kryfjɛ̃ːʀ/ /krəfjɛːʀ/ /krəfjɛʀ/
- Prononçaedje zero-cnoxheu : /kʀufjɛːʀ/
[candjî] Sustantif
croufier o. cåzu todi singulî
- aloyaedje di fier et d' carbone, ki rexhe des hôts-forneas, et ki va esse eployî po fé les acîs et les fiers d' industreye.
- Ene mårmite di croufier (Motî da Haust).
- Il ont atchté on ptit diale di croufier (c' est ene sôre di stouve).
- Ene feye e scole et popa revoye, dji meta m' bidon, come dji l' voeyeu fé ås ôtes, po s' rischandi so l' grand hôt fornea d' croufier (C. Gaspar).
- Pwis on s' ritrova so l' aite, divant l' tombe del famile. La, li fossî nos ratindéve. Il aveut ddja rsaetchî les grossès takes di croufier leyant å lådje li grande gueuye do cåvô (J.P. Dumont).
[candjî] Ratourneures
>> on vizaedje di croufier : on deur vizaedje, ki n' mostere nole pitié.
[candjî] Sinonimeye
[candjî] Ortografeyes
- crou fiér : E1 a "crou"
[candjî] Ratournaedjes
|
|