trankilté

Èn årtike di Wiccionaire.

Walon (Rifondou)[candjî]

Etimolodjeye[candjî]

Bodje « trankile » avou l’ cawete « -té ».

Prononçaedje[candjî]

Sustantif[candjî]

singulî pluriyal
trankilté trankiltés

trankilté femrin

  1. coetisté.
    • C'ènn' èst fini d' nosse tranquilitè. Ça va yèsse on trayin d' tos lès djâles! Joselyne Mostenne, Lès cotes dol vèjène, Les Cahiers Wallons, 2024,  2, p. 44.


Ortografeyes[candjî]

Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :

Ratournaedjes[candjî]

trankilté