volté
Walon (Rifondou)[candjî]
Etimolodjeye[candjî]
Tayon-bodje latén « voluntas » (minme sinse).
Prononçaedje[candjî]
- AFE :
- diferins prononçaedjes : /vɔl.te/ Prononçaedje a radjouter (minme prononçaedje cåzu pattavå)
- prononçaedje zero-cnoxheu : /vɔl.te/
- Ricepeures : vol·té
Sustantif[candjî]
singulî | pluriyal |
---|---|
volté | voltés |
volté femrin
- no d’ fijhaedje et no di çou k’ est fwait (accion et si adierça) do viebe voleur.
- Amå pô d’timp, a fwèce di corèdje et d’vol’té,
Nos r’wangn’rans l’dreût dè viker lîbe è nosse cité
— Joseph Mignolet, "Li tchant di m' tere", 1935, p. 43. - I m’ kinoxhèt dispoy todi, et i plèt acertiner, s’ i nd avént l’ volté, ki dj’ a viké avou les cis di nosse rilidjon k’ i sont les pus spepieus, dji vou dire avou les Farizyins — Jean-Marie Lecomte, L’ Oûve dès-Apôtes (ratournaedje).
- Amå pô d’timp, a fwèce di corèdje et d’vol’té,
- foite volté ki n' såreut ployî.
- Les mestrés tchantént li bassesse des stantche-boû divant l' volté des schîs — Albert Lovegnée (fråze rifondowe).
- (pus stroetmint) subite idêye ki n' dût waire.
- S’ ele vos soreye å pretins cwand ses tchitchoûles di blanke soye si burlancèt sorlon l’ volté do zuvion, ele sait esse metchante et minme moudreuse. — Andrée Sougnez (fråze rifondowe).
Parintaedje[candjî]
Sustantif[candjî]
Ratourneures[candjî]
- s' abaxhî dzo l' volté do Bondiu
- esse di boune volté
Ortografeyes[candjî]
Ratournaedjes[candjî]
volté
foite volté ki n' såreut ployî
- Inglès : determination (en)
- Francès : ténacité (fr), détermiantion (fr)