èfèhèdje

Èn årtike di Wiccionaire.

Walon (sistinme Feller)[candjî]

Etimolodjeye[candjî]

Loukîz a : « efexhaedje » avou l’ cawete « -èdje ».

Prononçaedje[candjî]

  • AFE : /ɛ.fɛ.ˈhɛt͡ʃ/

Sustantif[candjî]

èfèhèdje omrin

  1. efexhaedje.
    • C’èst qu’ l’ åbe èst pôr si bê ! Qwand c’est qu’on l’veût, l’iviér,
      mostrer sol blanke nivaye l’èfèhèdje di sès cohes,
      i v’ rapinse li tchèrpinte d’on palås qui s’èlîve Henri Simon, dins Li moirt di l' åbe.
    • Et tot sûvant l’oûhê qu’aléve d’on ci d’on là
      Avå l’èfèhèdje dès hauts åbes Joseph Mignolet, « Li tchant del croes », 1932, p. 25.

Sipårdaedje do mot[candjî]

w. do Levant