discovri
Walon (Rifondou)[candjî]
Etimolodjeye[candjî]
Do viebe « covri », avou l’ betchete « dis- » di disfijhaedje des viebes et l' avou l’ cawete d’ infinitif « -i » des viebes; dedja abocté insi dispu l' tayon-bodje latén « discooperire », adon racuzinåve avou l' espagnol « descubrir », l' occitan « descubrir », li portuguès « descobrir », l' catalan « descobrir », li roumin « descoperi » et l' itålyin « discoprire ».
Prononçaedje[candjî]
- AFE :
- diferins prononçaedjes : /dis.kɔ.vʀi/ /dis.kɔ.vʀy/ /dys.kɔ.vʀi/ /dys.kɔ.vʀy/ /dis.ku.vʀi/ /dis.ku.vʀy/ /dɛs.ku.vʀi/ /dɛs.ku.vʀy/ /dœs.ku.vʀœ/ /di.hɔ.vʀi/ /dy.hɔ.vʀi/ /dy.kɔ.vʀi/ /dɛ.çu.vʀi/ /dis.hɔ.vʀi/ /dis.ku.vjɛ/ /dɛs.ku.vjɛ/ (36 prononçaedjes)
- prononçaedje zero-cnoxheu : /dis.kɔ.vʀi/
- Ricepeures : dis·co·vri
Viebe[candjî]
Djin et tins | Codjowa |
---|---|
Cåzant Ind. pr. (dji, dj’) | discove / discovere |
Atôtchî(s) Ind. pr. (vos, vs) | discovroz |
Cåzants Ind. pr. (nos, ns) | discovrans |
Rwaitants Ind. pr., nam. (i/il, ele/elle) | discovnut / discovernut |
Cåzant Ind. fut. (dji, dj’) | discovrè / discoverrè |
Cåzant D.I.E. (dji, dj’) | discovreut |
Cåzant Suddj. pr. (ki dji, dj’) | discove / discovere |
pårt. erirece (dj’ a, vos av) | discovrou / discoviet |
discovri (å prono : si discovri)
- (viebe å coplemint) rissaetchî l’ coviete di.
- (Fårè bénvite) discovri li mote di crompires — Motî d’ Bastogne (fråze rifondowe).
- Li ptit est discovrou, racovroz l’ — D.T.W.
- (viebe å coplemint) (mot d’ boskiyon) saetchî l’ tere åtoû di (on stok d’ åbe).
- (I fårè) discovri les sokes — Motî d’ Bastogne (fråze rifondowe).
- (viebe å coplemint) trover (ene sacwè nén cnoxhowe).
- I gn a kékes ans k’ on discovere li pôle Nôr — Motî Toussaint (fråze rifondowe).
- On-z aprins å scolîs tot on tins ki c’ esteut Stanley k’ aveut discovrou l’ Aiwe do Congo — Émile Sullon (fråze rifondowe).
- On a discovrou l’ coupåbe — D.T.W.
- Poqwè-ç’ qu’il a falu
Qu’on discouve leû catchète ?
Poqwè-ç’ qu’il ont tchèyu
Moûdris d’vant l’ mitraliète ?
— Andrée Bacq.
- (viebe å coplemint) vey pol prumî côp; cweri a cnoxhe et trover.
- Di ci crestea, on discovere on bea payis — Motî Toussaint (fråze rifondowe).
- Li veye, c’ est on mistere, discovroz lu ! — Henri-Thomas Maron, ratournant Mere Tereza (fråze rifondowe).
Ratourneures[candjî]
Parintaedje[candjî]
Sinonimeye[candjî]
- (rissaetchî l’ coviete) : drovi, discatchî
- (saetchî l’ tere åtoû d’ on stok d’ åbe) : disnaivyî
- (cweri a cnoxhe et trover) : trover, edvinter
- (rissaetchî s’ tchapea) : bodjî s’ tchapea, si discwefer
Contråve[candjî]
Ortografeyes[candjî]
Ratournaedjes[candjî]
rissaetchî l’ coviete
cweri a cnoxhe et trover
Categoreyes :
- Mots do walon
- Walon
- Viebes do walon avou l' betchete dis- di disfijhaedje
- Viebes del cénkinme troke do walon avou l' cawete -i
- Mots do walon vinant do latén
- Mots do walon do minme sourdant k' on mot d' l' espagnol
- Mots do walon do minme sourdant k' on mot d' l' occitan
- Mots do walon do minme sourdant k' on mot do portuguès
- Mots do walon do minme sourdant k' on mot do catalan
- Mots do walon do minme sourdant k' on mot do roumin
- Mots do walon do minme sourdant k' on mot d' l' itålyin
- Mots avou 36 prononçaedjes
- Mots do walon di troes pîs
- Viebes do walon
- Viebes do walon pår disrîlés
- Motlî do walon po les boskiyons