dgin
Apparence
Etimolodjeye
[candjî]
Loukîz a : « djin »
Prononçaedje
[candjî]- AFE : /d͡ʒɛ̃/
Sustantif
[candjî]| singulî | pluriyal |
|---|---|
| dgin | dgins |
dgin femrin
- djin.
- Djé sondj’ bi qu’ vo sté arrivé comm’ mi, qu’ vo n’avé ni conneu Madame Desbille ; mais vos avez toudi bi n’indindu pârler dé ç’ dgin là, n’do ? — Georges Willame, Simon Lanterme, L’Aclot, 30 di setimbe 1888.