pîd

Èn årtike di Wiccionaire.

Walon (sistinme Feller)[candjî]

Etimolodjeye[candjî]

Loukîz a : «  »

Prononçaedje[candjî]

Sustantif[candjî]

singulî pluriyal
pîd pîds

pîd omrin

  1. .
    • — Si vos estoz bin sâge, vos vèroz avou mi dimègne à Nameur.
      — A Nameur ! A pîd, papa ?
      — A pîd. Nos irans pas l’vôye qui dj’a fait tant des côps avou m’ pôve man qui l’Bon Diè l’ mète è s’ Paradis. Émile Gilliard, Voyadjes èt pèlèrinadjes, Les Cahiers wallons,  1, 1937, p. 145.