rontia
Walon (sistinme Feller)[candjî]
Etimolodjeye[candjî]
Loukîz a : « roytea » avou l’ cawete « -ia ».
Prononçaedje[candjî]
- AFE : /ʀɔ̃.ˈtja/
Sustantif[candjî]
rontia omrin
- roytea.
- Èt l’ rontia, en fyant one chinéye à l'Ivièr, a volè aus chîs cints diâles et co pus lon. — Anatole Marchal, Li Dérène Chîje, p. 153.