Aller au contenu

acoujhnaedje

Èn årtike di Wiccionaire.

Etimolodjeye

[candjî]

Do viebe « acoujhner » avou l’ cawete « -aedje ».

Prononçaedje

[candjî]

Sustantif

[candjî]
singulî pluriyal
acoujhnaedje acoujhnaedjes

acoujhnaedje omrin

  1. no d’ fijhaedje et no di çou k’ est fwait (accion et si adierça) do viebe « acoujhner ».
    • C' est la k' nosse mere, po ls acoujhnaedjes,
      Nos tchôca cint feyes e gadot,
      Et k' nosse pere, tot rintrant d' l' ovraedje,
      Nos båjhive tot disfjihant s' sårot. Jean Dessard, D'ine cohe so l'aute, 1939, p.99, Amoûr di payisan (1934) (fråze rifondowe).

Mots vijhéns

[candjî]

Sipårdaedje do mot

[candjî]

w. do Levant

Ortografeyes

[candjî]
Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :

Ratournaedjes

[candjî]
acoujhnaedje