dihoté
Apparence
| Plinne cogne | Sipotcheye cogne |
|---|---|
| dihoté | dhoté |
Pårticipe erirece
[candjî]| singulî | pluriyal | |
|---|---|---|
| omrin | dihoté | dihotés |
| femrin | dihotêye | dihotêyes |
dihoté omrin
- pårticipe erirece omrin do viebe del prumire troke: «dihoter»
- C' esteut bén l' Trouk, edon? il aveut dhoté, nonna? — Paul-Henri Thomsin (fråze rifondowe).
Addjectif
[candjî]| singulî | pluriyal | |
|---|---|---|
| omrin | dihoté | dihotés |
| femrin padrî | dihotêye | dihotêyes |
| femrin padvant | dihotêye | dihotêyès |
dihoté omrin
- moirt.
- Vo-l'-la dhoté, li peket va rabaxhî. — Motî Forir (fråze rifondowe).
- Il est dhoté, edon, Matî — Dieudonné Salme (fråze rifondowe).
- ki n' tént pus eshonne.
- Ene tcheyire tote dihotêye.