Aller au contenu

vormint

Èn årtike di Wiccionaire.

Etimolodjeye

[candjî]

Bodje « vor- » (d' on bodje vî francès « voire », lu-minme do tayon-bodje latén « vera », vraiy), avou l’ cawete « -mint »; adon racuzinåve avou vî francès « voirement ».

Adviebe

[candjî]
  1. mostere ki c' est bén l' veur.
    • Vos côps d’ ouy al finiesse, vos buskets, vos « mamjhele » par ci, vos « mamjhele » par la, vos djåzaedjes so l’ ouxh …, vos pins; voremint [E1]; vor'mint [E1]ez vormint k’ i n’ comprind rén ? Henri Simon, « Li bleû-bîhe » 1886, (eplaidaedje da Jean Haust e 1936), p.15 (fråze rifondowe).
    • K' a dj' vinou fé, Bon Diu,
      Vaici sol tere ?
      K' î pout on fé,
      Vormint ki d' s' aflidjî ? Chales Werotte (fråze rifondowe).
    • Awè, vormint, dji m' è rsovén. Motî Haust (fråze rifondowe).
  2. rafoircixh ene repeticion.
    • Et d’ ene hope, i roufla dvins les brouxhisses come on djvå disbridlé
      — Colowe d’ infier!… breya Bietrand, tot l’ mançant d’ on pougn. Colowe d’ infier vormint ! Joseph Mignolet, Li payis des soteas (1926), p.51 (fråze rifondowe).
    • Dj' el metrè a l' ouxh cwand i vénrè. Oyi, vormint, k' dj' el frè ! Motî Pirsoul (fråze rifondowe).
  3. rafoircixh ene siclameure.
    • Ebén, vormint, vo ndè la co ene a mete sol gazete ! Motî Gilliard (fråze rifondowe).
    • Vos, biesses, vormint, ki vs estoz ! Motî Haust (fråze rifondowe).
    • Bén, vormint, vos ndè fjhoz pont d' ôte ! Motî Gilliard (fråze rifondowe).
  4. rafoircixh ene dimande, èn acertinaedje.
    • Saiss bén k' ti m' peles li vinte avou tos tes misteres: « on m' a dit… » « dji n' sai nén… » ? Di çki t' as a dire, vormint ! Charles Camberlin (fråze rifondowe).
    • Vormint, avoz vs co shijhlé lontins ir ? Franwal Haust, a « propos » (fråze rifondowe).
  5. mostere k' on a rovyî ene sacwè dins l' cåzaedje.

Sinonimeye

[candjî]

Ortografeyes

[candjî]
Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :

Ratournaedjes

[candjî]
mostere ki c' est l' vraiy
rafoircixh ene dimande, èn acertinaedje
mostere k' on a rovyî ene sacwè tot cåzant, tot tuzant