bètch
Walon (sistinme Feller)[candjî]
Prononçaedje[candjî]
- AFE : /bɛt͡ʃ/
Etimolodjeye 1[candjî]
Sustantif[candjî]
singulî | pluriyal |
---|---|
bètch | bètchs |
bètch omrin
- betch.
- Avoz d’dja r’marqué
que l’Grand Maisse a doné
tot ç’ qu’i faut aus bièsses po s’ disfinde ?…
[…] On bètch d’ aci au p’tit mouchon. — Paul Moureau, Li R’naud et l’ Nièrson, Les Cahiers Wallons, 1937, lº 1, p. 1.
- Avoz d’dja r’marqué
Note[candjî]
Li pluriyal di bètch est cron e Feller, on n’ î mete nén todi on s.
Ortografeyes[candjî]
Etimolodjeye 2[candjî]
Sustantif[candjî]
singulî | pluriyal |
---|---|
bètch | bètchs |
bètch omrin
- betche (båjhe).
- Alez, Djandjan, v’là l’eûre qui sone,
Rabrèssîz rad’mint vosse moman.
Ouf ! li clapant bètch qu’èle lî done,
C’est s’cœûr qu’èle mèt su l’front d’ l’ èfant. — Edmond Wartique, È scole, Les Cahiers Wallons, 1941, lº 35, p. 26.
- Alez, Djandjan, v’là l’eûre qui sone,
Note[candjî]
Li pluriyal di bètch est cron e Feller, on n’ î mete nén todi on s.