groxheur
Apparence
Etimolodjeye
[candjî]Bodje « groxh- » (« gros »), avou l’ cawete « -eur ».
Sustantif
[candjî]singulî | pluriyal |
---|---|
groxheur | groxheurs |
groxheur femrin
- cwålité u dfåt di çou k' est gros.
- Co l’ minme farce, vis di-dj’. Mi blanc fi, on blanc fi insi ! (djesse po mostrer l’ groxheur do crin marin) e deus bokets come si ç’ ouxhe sitou on coron d’ blanc fi ! — Henri Simon, « Sètche, i bètche » 1889, (eplaidaedje da Jean Haust e 1936), p.38 (fråze rifondowe).
- S’ i fzéve bon li treûzime djoû, on-aléve rahougner avou l’ ristê an bwès d’ côrî. Padrî, avou one grande fotche, on fzéve dès moulots tos lès dîj ou cwinze mètes d’après li grosseûr dès hougnes. — Fernand Barvaux, Li fènâ mwès do bon vî tins, Singuliers, 1-2009.
- (mot d’ medcén) sacwè nén normåle ki groxhixh sol coir d' ene djin, d' ene biesse.