Aller au contenu

paymint

Èn årtike di Wiccionaire.

Etimolodjeye

[candjî]

Do viebe « payî », avou l’ cawete « -mint » (des sustantifs fwaits so des viebes).

Prononçaedje

[candjî]

Sustantif

[candjî]
singulî pluriyal
paymint paymints

paymint omrin

  1. (mot d’ economeye) dinaedje di cwårs k’ on doet a ene sakî.
    • On n’ va nén pus lon sins m’ diner l’ paymint. Théodore Chapelier (fråze rifondowe).
    • I n' vout nin
      Dès pây'mints
      D'abôrd k' i n' pwèrtèt nin des timbes à l' clé.
      Camille Gaspard.
  2. (mot d’ economeye), (pus stroetmint) payaedje d' èn ovrî al fén d' ene termene.
    • Come c’ e-st ouy li djoû do paymint, dji so seur k’ on pasrè torade tocial. Louis Lagauche, Les bwèh'lîs, 1948, p.18 (fråze rifondowe).
  3. riscompinse (!!! a-z aveuri).
    • Et ki tote li stårêye
      Di djåbes k' on-z etaesrè,
      Torade e li stelêye
      Est li paymint di si agrès. Jean Dessard, D'ine cohe so l'aute, 1939, p.35, L'awous′ (1906) (fråze rifondowe).

Parintaedje

[candjî]

Sinonimeye

[candjî]

payaedje

Ratournaedjes

[candjî]
payaedje Loukîz a : payaedje
payaedje d' èn ovrî al fén d' ene termene