paymint
Apparence
Etimolodjeye
[candjî]Do viebe « payî », avou l’ cawete « -mint » (des sustantifs fwaits so des viebes).
Prononçaedje
[candjî]- AFE :
- diferins prononçaedjes : /paj.mɛ̃/ /pɔːj.mɛ̃/
- prononçaedje zero-cnoxheu : /paj.mɛ̃/
- Ricepeures : pay·mint
Sustantif
[candjî]| singulî | pluriyal |
|---|---|
| paymint | paymints |
paymint omrin
- (mot d’ economeye) dinaedje di cwårs k’ on doet a ene sakî.
- On n’ va nén pus lon sins m’ diner l’ paymint. — Théodore Chapelier (fråze rifondowe).
- I n' vout nin
Dès pây'mints
D'abôrd k' i n' pwèrtèt nin des timbes à l' clé. — Camille Gaspard.
- (mot d’ economeye), (pus stroetmint) payaedje d' èn ovrî al fén d' ene termene.
- Come c’ e-st ouy li djoû do paymint, dji so seur k’ on pasrè torade tocial. — Louis Lagauche, Les bwèh'lîs, 1948, p.18 (fråze rifondowe).
- riscompinse (!!! a-z aveuri).
- Et ki tote li stårêye
Di djåbes k' on-z etaesrè,
Torade e li stelêye
Est li paymint di si agrès. — Jean Dessard, D'ine cohe so l'aute, 1939, p.35, L'awous′ (1906) (fråze rifondowe).
- Et ki tote li stårêye