Aller au contenu

edon

Èn årtike di Wiccionaire.

Etimolodjeye

[candjî]

Aplacaedje di : «est» + «don» (est i don?) (etimolodjeye nén acertinêye)

Mot-usteye

[candjî]

edon

  1. (dins èn arinnoe) mot ki shonne dimander a l' atôtchî a dire awè a ene idêye.
    • Vos m' vénroz vey, edon ? Motî Forir (fråze rifondowe). & Motî Haust (fråze rifondowe).
    • Vosse mame n' est nén måle sor mi, edon ? Motî Forir (fråze rifondowe).
    • C’ est seur des cis ki vnèt heyî. C’ e-st ouy li djoû, edon, matante ? Henri Simon, « Li Neûre Poye » 1889, (eplaidaedje da Jean Haust di 1936), p.57 (fråze rifondowe).
    • Il est dhoté, edon, Matî Dieudonné Salme (fråze rifondowe).
    • Nén dandjî d' fé des grands råtchåds po s' comprinde, edon Paul-Henri Thomsin (fråze rifondowe).
  2. (pus stroetmint) minme sinse eployî e mitan del fråze avou l' no di l' atotchî ou si arinnoe.
    • NENELE. – Vosse pere, edon båshele, ci n’ est nén ås Bonceles k’ i doet-st aler, c’ e-st a Guel !
      MELIYE. – Si vos continouwez al kihushtiner insi, sortot ! Henri Simon, « Li Neûre Poye » 1889, (eplaidaedje da Jean Haust di 1936), p.84 (fråze rifondowe).
  3. (al fén del fråze divant on no ou on prono tonike) respond al kesse « pocwè ».
    • LOUISE. - Pocwè m' popa djåze t i ?
      ADELE. - Il est co do vî tins edon Dåvid. I n' sait nén comprinde li manire do viker d' asteure. Joseph Mignolet, "Li vôye qui monte" (1933), p.38 (fråze rifondowe).
  4. (metou al fén divant l' prono tonike) rafoircixh li dmande, li rimårke.
    • Vos nd avoz nén stî ewaerêye, edon, vos ? Henri Simon, « Quatre comédies Liégeoises », 1936, « Janète » (1913), p. 142 (fråze rifondowe).
    • Loukîz cmint k' vos djåzez, edon Djerå … Joseph Mignolet, "Li vôye qui monte" (1933), p.21 (fråze rifondowe).
  5. (pa assaetchance di « adon »).
    • Si vos l’ sipozez, edon, vosse planete est tote fwaite davance. Henri Simon, « Li Neûre Poye » 1889, (eplaidaedje da Jean Haust di 1936), p.86 (fråze rifondowe).
    • Troes omes arivèt ? I les fåt språtchî d' on côp d' catapule, edon ! Ça lzî clôrè leu badjawe ! Paul-Henri Thomsin, ratournant Astérix amon lès Bèljes, 2022, p. 26 (fråze rifondowe).
  6. (eployî al fén d' ene fråze di dmande sins viebe) dimande l' atôtchî a-st ossu a l' idêye ene sacwè.
    • NENELE. – Awè, prindoz vosse violon, savoz !
      DAIRSON. – Et do spégulaire avou, edon ? Henri Simon, « Li Neûre Poye » 1889, (eplaidaedje da Jean Haust di 1936), p.66 (fråze rifondowe).
  7. (eployî al fén d' ene fråze di dmande sins viebe) dimande di croere çou k' on dit.
    • Schoûtez : dj’ a-st adji avou vos come on napea, edon Mareye ; djel sai bén… Portant dji vs a-st inmé, creyoz m’, come on inme a saze ans. Joseph Mignolet, « Li tchèsturlinne dèl Bèle Rotche, 1922, p.34 (fråze rifondowe).
  8. divant èn ôte adviebe Loukîz a : « edon çoula », Loukîz a : « edon surmint ».
    • Vos n’ mi vôrîz nén vey rataker, edon, portant ? …Arthur Xhignesse, « Bwègnes mèssèdjes & pititès gotes » (1905), p.15 (fråze rifondowe).
    • Ca po ene mame et on popa, a t i ene sacwè sol monde ki våt li sonk di leu sonk ? Neni, edon. Joseph Mignolet, « Li tchèsturlinne dèl Bèle Rotche, 1922, p.38 (fråze rifondowe).

Ratourneures

[candjî]
  1. edon çoula
  2. edon surmint

Mots d’ aplacaedje

[candjî]

Sinonimeye

[candjî]

Ortografeyes

[candjî]
Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
Li mot n’ est nén dins : C13, S117, R13

Ratournaedjes

[candjî]
mot shonnant dmander cwè al djin k' on arinne Loukîz a : endon
dimande l' atôtchî a-st ossu a l' idêye ene sacwè
(al fén del fråze divant on no ou on prono tonike) respond al kesse « pocwè »

Mot-fråze

[candjî]

edon (nén candjåve)

  1. sclameure mostere k' ene sacwè est bén l' vraie.
    • Way-a-way, dji m’ va co ramasser ene mwaisse savneure, edon ! Henri Simon, « Janète » 1911, (eplaidaedje da Jean Haust di 1936), p.119 (fråze rifondowe).
    • -Vos avoz seur on bén bon tchvå ! … derit i å martchand.
      -Edon ! C' e-st on rot, fjha t i l' ome, c' est les meyeus, mins c' est les pus dandjreus. Joseph Mignolet, "Vé l’loumîre" (1922) (fråze rifondowe).

Ratournaedjes

[candjî]
mostere k' ene sacwè est bén l' vraie