gargote
Apparence
Etimolodjeye
[candjî]Calcaedje do francès « gargote » (minme sinse)
Prononçaedje
[candjî]- AFE :
- diferins prononçaedjes : /ɡaʀ.ɡɔt/ (minme prononçaedje cåzu pattavå)
- prononçaedje zero-cnoxheu : /ɡar.ɡote/
- Ricepeures : nén rcepåve
Sustantif
[candjî]singulî | pluriyal |
---|---|
gargote | gargotes |
gargote femrin
- restorant bonmartchî.
- I s’ ala vindjî dvins ene gargote,
Et rascoya sacwants hûfions— Joseph Vrindts, ”Vîx Lîge” (1901), p.9, “Ine Mâle Journêye” (fråze rifondowe). - Dji brogne les gargote po-z aler l’ åmatén a grand-messe, et l’ après-nonne ås vepes. — Joseph Mignolet, « Li tchèsturlinne dèl Bèle Rotche, 1922, p.34 (fråze rifondowe).
- Mârdi, kéks euros o l'sètchê
Et l'cru dès botèyes du pèkèt
On-z atak'rèt l'toûr des gargotes
— Lu rwayâle Malmédiène, 2009.
- I s’ ala vindjî dvins ene gargote,