horon

Èn årtike di Wiccionaire.
Li rfondaedje di ç’ mot cial est co so balance. Fåt i scrire « horon » u « schoron » ?

Walon (Rifondou)[candjî]

Etimolodjeye[candjî]

Bodje * « escouron » do tayon-bodje latén « cor » (etimolodjeye nén acertinêye).

Prononçaedje[candjî]

Sustantif[candjî]

singulî pluriyal
horon horons

horon omrin

  1. (mot des mnujhîs et scrinîs) spesse plantche di tchinne ou d' faw.
    • Et, so l' plaece k' i crexha, k' i vica, k' i mora,
      Si dressa, come ene tour, èn adjeyant moncea
      D' horons, d' plantches et d' waxhlins, k' les martchands s' dispitît…
      Henri Simon, "Li rvindje di l' åbe" (fråze rifondowe).

Ortografeyes[candjî]

Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
  • horon : E1
Ôtès ortografeyes (avou des sourdants nén rkinoxhous) :

Sipårdaedje do mot[candjî]

w. do Levant

Ratournaedjes[candjî]

spesse plantche di bwès
  • Francès : madrier (fr) (souvent de chêne ou de hêtre)