Aller au contenu

moncea

Èn årtike di Wiccionaire.

Etimolodjeye

[candjî]

Bodje « monç- » ‎(« mont »), avou l’ cawete « -ea ».

Prononçaedje

[candjî]

Sustantif

[candjî]
singulî pluriyal
moncea monceas

moncea omrin

  1. totès sacwès metowes ene dissu l' ôte.

Parintaedje

[candjî]

Sinonimeye

[candjî]

Loukîz a : « hopea »

Ortografeyes

[candjî]
Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :

Dizotrins mots

[candjî]

Loukîz a : taes

Ratournaedjes

[candjî]
sacwès metowes ene dissu l' ôte Loukîz a : hopea