plamor ki
Walon (Rifondou)[candjî]
Plinne cogne | Spotcheye cogne |
---|---|
plamor ki | plamor k’ |
Etimolodjeye[candjî]
Aplacaedje di : «plamor» + «ki»
Prononçaedje[candjî]
- AFE :
- diferins prononçaedjes : /pla.mɔʀ‿ki/ /pla.moː‿ki/ /pɔ.la.mu‿ki/ /pɔ.la.muʀ‿ki/
- prononçaedje zero-cnoxheu : /pla.mɔʀ‿ki/
- Ricepeures : nén rcepåve
Aloyrece[candjî]
plamor ki
- (vî mot) paski.
- C' est plamor k' i djét broumeur — divins Quatre dialogues de paysans (1631-1636) (fråze rifondowe).
- Pôve sot potince, i forcrexhe plamor k' on lyi dit ki s’ feme est agaleye !… Båbô !… dixhombere tu do wayimer l’ djalozreye, si ti n’ vous nén tourner a bordon d’ canada — Joseph Vrindts, Tot tûsant (1924), I tint s’ Feume à l'’oûy! (fråze rifondowe).
- Voleur fer l’ doûdiew åtoû del feye Grindôr, plamor k' ele a rascoyî les cintinnes di meyes ki s’ pere a sucî ås pôvès djins do tins del guere… — Joseph Vrindts, Tot tûsant (1924), Rôllé Cossin (fråze rifondowe).
Sinonimeye[candjî]
Ortografeyes[candjî]
- p’ l’amô k’ : G0 T.II p. 232
- plamor ki : divins «Cwate diyalokes di payizans» (!!! a-z aveuri)
Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
- po l'amou qui : = E1
- p’ l'amour qui : E1
E rfondou walon :
Ôtès ortografeyes (avou des sourdants nén rkinoxhous) :
- po l’ amou qu’ : — Joseph Vrindts. (1924)